Pohľad riderky

BIG AIR KREMNICA
zákulisný pohľad riderky

V nedeľu ráno, 30.01.2011 som sa dostala na námestie v Kremnici, ktoré okupovali miestne deti s veselím džavotom . Z wrr rúry si spravili preliezačku, z dopadu big airu šmýkačku. Až som zapochybovala, komu tá kopa snehu spravila väčšiu radosť - týmto deťom alebo deň predtým snb a freeski riderom. No poďme pekne po poriadku.

Sobota ráno. Trošku dlhšie trvalo, kým sme sa vymotali z LM (v aute ja, Janči, Jašo, neskôr Otík) a kým sme našli tú správnu cestu do Kremnice. Nič nám to však neubralo na nadšení z perfektne vyzerajúceho dňa. Big air, friends, chrumkavý sneh, azúrko a sunshine? Rozprávka!

O 13:00 sme teda stáli pod skokom, sledujúc riderov ktorí to už roztáčali o stošesť.
Zoznamovací prvý skok dopadol dobre, polet výborný, juchú! Aby sa dlho nečakalo, organizátori to rozdelili tak, že hodinu jazdili kvalifikáciu freeskieri. Tým sa oprelo slniečko o rozbeh a ubralo na rýchlosti hlavne tomu, kto nenavoskoval sklznicu. Ródeá padali len tak, akoby mimochodom.
Po nich mali svoju hodinovú kvalifikáciu snowboardisti. Nepoznám názvy trikov, ale videli sme pekné aj rotácie, aj skoky cez hlavu, aj pekné graby.
Postupne s rastúcim časom pribúdalo divákov sa stupňovala aj náročnosť trikov. Backflipy a frontflipy sa skákali ako na bežiacom páse, 180-tky a 360-tky tak isto, fínske jazdy nevynímajúc.
Z dokopy 47 riders sa potom demokratickým spôsobom vybralo 10 freeskierov, 10 snowboardistov, 4 rookies (rideri do 18 rokov) a ja.
Začiatok finále sa posunul o málinko neskôr, pretože svoj priestor tu mala aj sprievodná akcia Biela stopa, ktorá vyhlasovala svojich víťazov. Niektorí si mohli čakanie skrátiť aj prijemnými jibmi vedľa skoku (wrr rúra, lomená bedňa, streetová tyčka).
Medzitým sa, samozrejme, zvečerilo. Nasvietený Big Air vzbudzoval rešpekt určite nielen u divákov, ale aj u riderov. Pohľad z rozbiehacej rampy, vysokej celkovo 8 metrov, bol zvečnený na niekoľkých fotkách a záberoch. No naživo bol aj tak najlepší. Pod tebou hudba, svetlá, ohňostroj, naozaj veľa prizerajúcich sa ľudí. A potom ty, rozmýšľajúc, čo skočíš. Pozeráš na lesklý rozbeh, lebo medzičasom ,tročku' zmrzol. Neváhaš, rozbehneš sa a rútiš dole. Odraz, polet, grab, dopad. Jou!! Niesi vo vzduchu ani 2 sekundy, no aj tak máš pocit jednoduchej slobody. Ľudia ťa odmenia potleskom, obdivným pokrikom a ty so šťastným úsmevom vyzúvaš lyže/dosku a doslova utekáš hore na ďalšiu jazdu…
Dopad s vyšúchaným ľadom neubral nikomu na guráži, veď napríklad taký Jurko Bernát, Johny Tajboš či Vilo Tomo skákali aj rotácie 900.
Bohužiaľ, tak ako ku každému športu aj k tomuto patria zranenia. Tentoraz si to ,odniesol', respr. odniesli Bruna, ktorý síce ustál trik, no zahranila mu lyža, spadol a nešťastnou náhodou si zlomil kľúčnu kosť. Všetci prajeme skoré uzdravenie!!
Ani sme sa nenazdali a bolo po finále. Vyhlásenie výsledkov, sprcha a šup šup na párty do veľmi skorých ranných hodín.
Nakoniec môžem povedať, že chalanom, ktorí majú celú akciu na svedomí, sa podarilo skĺbiť to najlepšie. Pohodová akcia s fajn ľuďmi, super pojazd, klebetenie s kamarátmi s ktorými sa nevidíte často, žiadne hrotenie len príjemné hecovanie, malé veľké odmeny najlepším v celkovo nepopísatelne skvelej atmosfére za dobrého počasia. Nehovorím len za seba keď poviem ĎAKUJEM a všetci sa tešíme na ďalšie pokračovanie na budúci rok. :)